Kalendáre sú jedným z najužitočnejších a najstarších dedičstiev od našich predkov. V minulosti väčšinou slúžili na organizáciu času a pripomínanie dôležitých udalostí. Jednalo sa hlavne o opakujúce sa prírodné úkazy (napríklad povodne alebo ničivé obdobie sucha, čas sejby alebo zberu) alebo významné sviatky, ktoré konkrétne národnosti slávili. Okrem toho tiež narodeniny kráľov a významných duchovných hodnostárov. Plynutie kalendára bolo väčšinou synchronizované s fázami mesiaca (v tom prípade išlo o lunárny kalendár) alebo s fázami slnka (slnečný alebo niekedy tiež solárny kalendár) a v iných prípadoch istým spôsobom s oboma (lunisolárny kalendár). Podobné členenie kalendárov môžeme nájsť aj dnes.
V súčasnej dobe sa väčšina európskych krajín riadi kalendárom gregoriánskym (bol zavedený pápežom Gregorom XIII.). Vo svojom súčasnom koncepte platí od roku 1582. Prechod bol nutný kvôli tomu, že doterajší Juliánsky kalendár ku spomínanému roku zaostával o celých 10 dní, čo malo za následok zmätok v organizácii cirkevných slávností, počiatkov sejby a celý rad ďalších kultúrnych nejasností.